Horská dráha života alebo podaj mi pomocnú ruku a ja si ju vezmem!

Autor: Kristen Luptáková | 14.1.2011 o 21:40 | (upravené 18.1.2011 o 14:08) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  473x

V živote prežívate niekedy šťastné obdobia a niekedy máte pocit, že na Vás "všetko padá." Ale nech sa cítite akokoľvek zle, možno ani neviete čo získate.

V živote to nikdy  nie je súvislé a ideálne. Prirovnala by som ho k výťahu. Raz ste hore a potom dolu.  Rozdiel je však v tom, že v živote nie vždy nemáte možnosť výberu. Občas sa jednoducho vyskytne situácia ktorá sa nedá ovládať a vy máte pocit, že ste ako na "horskej dráhe". Tá pomyslená horská dráha sa nedá dlho zastaviť. Ale je to iba preto, že si neuvedomujete okolité prostredie.

Sedadlá okolo Vás sú plné ľudí. A ak sa poriadne rozhliadnete zistíte možno zarážajúci fakt. Všetci ľudia v pomyselných "sedadlách" sú Vaši priatelia, rodina .... V kope týchto účastníkov "šialenej zábavy" je vlastne každý ako VY. Nikto nie je bez obáv.  Je prirodzené ak sa človek počas ťažkého obdobia cíti zle a má takpovediac "zavreté oči". Určite takýto stav prežil každý jeden človek. V hluku spomienok, myšlienok  na horskej dráhe je niekto kto nám podá ruku a vrúcne nás vezme pod svoje krídla. "Padať na hubu nie je hanba". Tak by som to charakterizovala . A padať na hubu s niekým je fajn. Aspoň sa ocitneme spolu na pohotovosti nie?  Učíme sa počas celého života na chybách a niekedy, občas ak to nezvládame sami potrebujeme "sparing partnera". Nenútené osobné diskusie, rady a čokoľvek čo postaví človeka na nohy. Niekedy nám stačia písmenká a občas potrebujeme niečo viac.

Ja osobne potrebujem cítiť teplo z fyzického objatia a ten pocit ľudskej blízkosti. A určite je to príjemné ak dokáže byť niekto natoľko empatický a pochopiť to čo cítite. Mám odpor k neosobným kontaktom (internet a podobne) hlavne v situáciách ktoré sú až príliš osobné nato aby ich čítal nejaký administrátor. Možností je vždy viac jednoducho buď alebo. Otvorene priznávam a nehanbím sa zato, že ak to nezvládam sú okolo mňa „sparing partneri“ ktorý ma ťahajú ak nevládzem vstať.

Čo by som písala na záver? Ak máte pocit, že padáte nebude určite posledný. A ja som pochopila to, že ak ma pri tom niekto drží za ruku, je znakom niečoho veľkého. Čoho? Toho, že v mojom svete sa pohybujú ľudia ktorým na mne záleží. A že ak som v nasledujúcich týždňoch niečo stratila určite som aj niečo získala.

Ďakujem všetkým za podporu!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházku vyslali do Luxemburgu s pochybnosťami

Šéf Siete sudcom zatiaľ nikdy nebol. Ak sa ním stane, oproti slovenským kolegom so skúsenosťami zarobí niekoľkonásobne viac.

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo chce pohotovosti presunúť do nemocníc.


Už ste čítali?