„Vek je len číslo? Asi to bude inak.... „

Autor: Kristen Luptáková | 5.2.2012 o 18:00 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  500x

„Nezáleží na tom koľko máš rokov ale na koľko sa cítiš..." No, to by sme mali ja sa cítim tak na 25. Občas sa síce pýtam či je to normálne ale, že vraj to je úplne v poriadku. Vždy som si myslela, že na veku až tak nezáleží však ak si rozumieme je to úplne jedno ale.... Presne to ale tam je.  Vidím ho každodenne u už to začína byť mierne desivé a ja sa pýtam: „Kde bude táto spoločnosť keď moje deti budú mať dvadsať ako teraz ja? Budú sa vedieť obrniť ak im niekto možno mladší či starší bude tvrdiť rôzne veci? Dokážu si utvoriť názor a zo všetkého zobrať to dobré?

Stará mama a moja mama.

Sú to dve rozdielne generácie. Každá z nich vyrastala v inej dobe a napriek tomu, že každá z nich je iná je jedno ktorú z nich požiadam o radu. Vedia sa k problému postaviť nezaujato aj napriek tomu, že sú moja rodina a ochotne mi poradia. Viem, že ak mi „ponúknu“ kritiku je určite opodstatnená. V tomto prípade sa dá povedať: „Vek je len číslo.“

Moja generácia. Plus, mínus dvadsať rokov a viac.

Spája nás vek narodenia a spoločné zážitky. Aj napriek tomuto všetkému  nie je núdza o rôznorodé názory, postoje k životu či životný štýl.  Sme jednoducho rôzne osobnosti a aj napriek tomuto faktu sa dokážme vzájomne rešpektovať. Je nám jedno kto má čo na sebe, akú ma farbu pleti ale ja fakt z akej sme rodiny. Sme proste „jedna vlna.“ Milujem keď idem na návštevu k mojej najlepšej priateľke. Viem, že ak sa necítim dobre vždy ma dostane z toho von. Viem, že sa spolu budeme smiať, pospomíname si na detské časy a poklebetíme čo sa udialo v našom živote.  Jeden dátum a jedna generácia :).

  Si staršia? Vylez mi na hrb!

Tak nejako to vyzerá v dnešnej spoločnosti mladých. Nehovorím však len o skupine ktorá je momentálne v pubertálnom veku ale zarážajúci pohľad mi ponúkli aj dvaja chlapci na prvom stupni základnej školy. Stretávam ich pravidelne a cestu do školy si „obohacujú“ vzájomným strkaním sa. To by však nebolo až také strašné ale počuť z úst asi druháčika: Ty si ko***! Zostala som stáť uprostred ulice a obávala som sa, že moje oči si nájdem ležať niekde na chodníku a uši mi nadobro ohluchnú. Kam sa stratila nevinnosť detí? Na druhej strane je najpravdepodobnejšie, že tieto výrazy nepočujú len v škole ale aj doma...  

S problémom nie len veku ale aj toho kto má väčší/menší rozhľad zápasia aj pracovné či školské kolektívy. Vlastne musím sa poopraviť. Dnes totiž slovo kolektív stratilo svoj zmyslel. Mladší sa navážajú drzo do starších študentov aby si dokázali potrebu svojej nadradenosti.  Pritom je samozrejmé, že si svoj vlastný nedostatok kompenzujú na niekom inom. Keby len to. Sama pozorujem, že poradne sebavedomá 17-ročná študentka si dovoľuje odvrknúť stredoškolskej učiteľke a je úplne jedno či má 25 alebo 50 rokov.  Ani spolužiaci ani učitelia sa nemôžu dnes plnohodnotne brániť proti šikanovaniu a osočovaniu. Dnes totiž platí: „ Máš vplyv máš pravdu.“ Nezáleží na tom, že ste starší a máte pravdu bez dobrého priezviska a tučného konta ste proste nula...

Ja však verím, že spravodlivosť funguje. A tak len čakám na to, že to každému raz vráti. Určite nie je všeobecným pravidlom, že mať viac rokov znamená mať aj viac rozumu... Vek je len číslo? Nemyslím si....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Komu a prečo to vyhovuje?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?