„Malé gesto = veľká vec.... „

Autor: Kristen Luptáková | 7.3.2012 o 19:00 | (upravené 8.3.2012 o 11:33) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  159x

Niekedy mierne povedané: „Sa všetko od rána kašle..." Boh, Aláh, Budha či Karma... Tá pozitívna stránka čohokoľvek menovaného si zrejme dnes „zasadla" na niekoho iného. Vám sa to začne ráno keď na vyžehlenú košeľu vylejete kávu, zmeškáte autobus a v práci neskoro odovzdáte dôležitú úlohu nariadenú šéfom. Najlepšie by bolo keby takéto dni neexistovali. Presne to som si hovorila počas tohto týždňa. Mala som pocit, že deň nemá konca a noc je naopak príliš krátka. Až v piatok som si uvedomila, že stačí tak málo aby Vám to urobilo úsmev na perách. Stačí čokoľvek malé čo si v bežnom chaose nevšimneme aby nám zostalo lepšie na duši. Vtedy si povieme: „Naše starosti nie sú až také veľké aké sa zdajú...

 

Dnešná doba je natoľko uponáhľaná, že mnoho z nás už zabudlo, že veľké veci tvoria vlastne častice ktoré sú malinké. Zabudli sme, že malé krôčiky tvoria naše veľké ciele a túžby. Je predsa bežné, že skôr ako sa z niekoho stane vedúci vo firme musí byť najprv kancelárska šedá myška. Mnoho z nás zabudlo, že jedno malé gesto stačí na zlepšenie dňa niekomu kto ho dnes nemal najlepší.

Kdesi som čítala príbeh o chlapcovi. Sám žil v chudobe a aj napriek tomu málu ktoré mal neváhal sa deliť. On a jeho matka žili v malej chatrči. Žena  pracovala ako krajčírka a nie vždy dostala peniaze za prácu. Zákazníčky si nedávali šiť oblečenie na dennom poriadku. A práve preto svojho chlapca nemohla zapísať do školy aby mal plnohodnotné vzdelanie tak ako všetky deti. Chlapec chodil denne do mesta pešo niekoľko kilometrov kde hral na husle aby získal peniaze. Samozrejme, že na ulici.  Veľa ľudí sa pri ňom len pristavilo a pohŕdavo sa pozrelo. „Ty žobrák...!“ Kričal niekto.  Chlapec sa len usmial a nevšímal si toho muža. Okolo chodilo aj mnoho boháčov vždy mu do klobúka strčili nejakú mincu. Veľa z nich už dôverne poznal.

Vždy sa vedel pekne poďakovať a usmiať. Svoje hranie končil až večer. Jeho cesta však nesmerovala rovno domov. Neďaleko miesta kde hral sedával postarší pán – žobrák.   Nech chlapec získal koľkokoľvek vždy sa s ním podelil lebo vedel, že peniaze neminie na alkohol. Starec mu zato dával cenné rady do života.

O niekoľko rokov neskôr sa z chlapca stal muzikant. On a jeho matka žili v slušnom dome a chlapec si dokončoval vzdelanie.  Aj napriek tomu, že mal oveľa viac ako keď bol dieťa na starca nezabudol. Svoje gesto si uchoval hlboko v srdci a starca neskôr nasťahoval  k sebe do domu kde dožil svoj život... Chlapec si dokončil vzdelanie a rady starca a jeho matky mu v živote dali mnoho ...

Napriek tomu, že mal málo vedel sa podeliť. Presne ako on aj ja som mala ťažké dni a stačilo jedno malé gesto od úplne cudzej osoby a ja som si uvedomila, že stačí minimum a nám zostane lepšie. Svet je veľké a rozľahlé miesto ale aj v ňom sa nájdu malé gestá ktoré dokážu veľa. Skúste aj vy urobiť denne niečo čo sa Vám možno zdá malé pretože nikdy neviete či to pre druhú stranu nebude znamenať niečo viac ;).

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Komu a prečo to vyhovuje?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?