„(Ne)priateľstvá...“

Autor: Kristen Luptáková | 25.8.2013 o 18:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  113x

Niekde v tichom lese sa dvaja chlapci hrajú hru. Napadlo im, že keď budú mať osemnásť tak prepadnú banku a budú z nich boháči. Budú zapĺňať stránky denníkov, televízia im venuje značnú časť spravodajstva a nakoniec za nich polícia ponúkne „tučnú odmenu.“ Ak sa im to zapáči znova to zopakujú, alebo sa stiahnu do úzadia a budú žiť v domčeku na pláži. Niekde kde ich nikto nepozná a určte  nenájde. Len si budú užívať, čo im život ponúka. Samozrejme v miere ktorá by ich neohrozila a s heslom: „Hlavne nenápadne.“ Vtedy si založili oheň a prisahali si večné priateľstvo ako dvaja bratia. Nikdy nikomu svoju prísahu nemôžu prezradiť a ani svoj „plán do budúcnosti.“ Ale toto bolo už veľmi dávno...Vtedy to bolo skutočné priateľstvo...

 

Sú to presne tie priateľstvá ktoré vzniknú v detstve, či neskôr počas dospievania. Vkladáme do nich svoju energiu, snažíme sa tej druhej stane pomôcť ak rieši problém. Snažíme, sa proste urobiť maximum pre tú druhú stranu. Kto si predsa nechce udržať priateľstvo? Lenže nie vždy to ide. Nech sa snažíte akokoľvek „vyššia moc" či čokoľvek v čom vidíte zmysel kolobeh okolností zmení. Niekedy je to veľmi ťažké a „rozlúčka s priateľom" je pre nás najväčšia tragédia. Mama mi vždy hovorievala, že v živote mi ostanú len ľudia čo v ňom naozaj zostať majú. A myslím, že v tom mala pravdu aj keď sa mi niekedy zdalo, že veci sa nedejú ako by som chcela.

Ak stratíme priateľa ktorého sme považovali za naozaj pravého padne to našej duši ťažko a veľmi dlho fakt dokážeme rozoberať. Často si kladieme otázku: „Prečo sa to vlastne stalo?" Odpoveď je pritom jednoduchšia ako sa spočiatku zdá. Ľudia menia svoj účes, oblečenie či politické presvedčenie. Časom sa však mení ich pohľad na svet a rovnako aj ten náš. A nie vždy sa rozdielne svety zhodnú. Nie vždy ten najlepší priateľ je skutočne najlepší. A niekedy ho osud proste odveje inam...

Rozkmotrené priateľstvá majú často aj „smutnejšiu stránku." Niekedy závisť ktorá je často neoprávnená. Určite si občas poviete: „On/ona má tamto.. prečo to nemám ja?" V mnoho prípadoch však nevieme aká práca musela predchádzať tomu aby náš priateľ dosiahol čo má.  Horšie však je ak nás najlepší priateľ opustí bez udania dôvodu. Nedokážem pochopiť ako si zrazu najlepšie priateľky nevedia prísť na meno. Záhadne zabudnú na preplakané a „prechichotané" noci...

Ale tak to niekedy proste chodí. „Nič nezostane stále mení sa toho, čo raz viac a spoločné, čo máme nám chýba ešte viac"(Zuzana Smatanová). Autorka vo svojom texte „trafila klinec po hlavičke." Sme neustále v kolobehu udalostí a aj keď máme pocit, že „stojíme na jednom mieste" posúvame sa každodenne. Vnútorne, emocionálne, vo vzťahoch alebo v práci. Vždy sme o krok múdrejší a máme „na hlave života" o jednu pomyselnú „šedinu" na viac...

A kde skončili najlepší priatelia z úvodu? Obaja úspešne podnikajú a majú deti. Žijú síce inde ako v detstve ale stále sú najlepší priatelia. Banka zostala samozrejme len ich snom z detstva. Ale prísahu nikomu neprezradia... Veď  si to predsa prisahali navzájom :)...

... Nech zažijete len príjemné priateľstvá

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?