Bloghttp://kristenluptakova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskAj TY môžeš byť Nemo.... (kristenluptakova)Ak mám zlú náladu vždy ma zachráni hudba poprípade fajn film. Včera som bola v kone na poslednom filme od Tima Burtona. Nikdy som ho nemala v láske, ale tentokrát film vyberala kamarátka.  Sun, 09 Oct 2016 18:30:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/435210/aj-ty-mozes-byt-nemo.html?ref=rss„Vlk z Královských Vinohrad mojím pohľadom“ (kristenluptakova)Kto je Jan Němec?  Študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU a bol predstaviteľom tzv. Československej novej vlny. Do sveta filmu vstupuje začiatkom 60. rokov minulého storočia. Tue, 20 Sep 2016 20:22:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/433507/vlk-z-kralovskych-vinohrad-mojim-pohladom.html?ref=rssSpoveď (kristenluptakova)V poslednom čase som Vám písala veľa z môjho súkromia. Vždy to bolo nenápadne zaobalené v článku na nejakú tému.  Mon, 04 Jul 2016 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/427675/spoved.html?ref=rssStrach... Tvoj najväčší súper. (kristenluptakova)Všetci máme svoje sny. Častokrát sú práve maše sny „motorom“ čo náš ženie. Bez ohľadu na fakt, že sú možno nereálne, ťažké a zložité neprestávame snívať. Či už ide o nové auto, lepšiu prácu alebo život na úrovni.  Mon, 06 Jun 2016 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/422649/strach-tvoj-najvacsi-super.html?ref=rssKeď muž nemiluje ženu... ...alebo keď ťaháš za lano vzťahu silnejšie... (II. časť) (kristenluptakova)Keď som zverejnila prvú časť mala som trochu obavu. Možno moje slová mnoho ľudí nepochopí správne, budú ma pokladať za feministku alebo čosi horšie.  Sun, 08 May 2016 20:29:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/417483/ked-muz-nemiluje-zenu-alebo-ked-tahas-za-lano-vztahu-silnejsie-ii-cast.html?ref=rssKeď muž nemiluje ženu. Alebo keď ťaháš za lano vzťahu silnejšie... (I. časť) (kristenluptakova)Možno sa niekedy tvárime, že tento „zločin proti našim srdciam“ sa nedeje. Lenže k nemu dochádza denne. Dokonca si myslím, že sa nestáva len nám ženám ale i mužom.  Tue, 19 Apr 2016 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/414890/ked-muz-nemiluje-zenu-alebo-ked-tahas-za-lano-vztahu-silnejsie-i-cast.html?ref=rssVážiť si okamih... (kristenluptakova)Okamih. Jednoduché slovo. Možno ho málo používame ale vedzte, že aj ten najjednoduchší okamih môže v našom živote, tvoriť veľké veci. V dnešnej dobe ktorá je čoraz rýchlejšia prehliadame všadeprítomné „čaro okamihu.“  Sat, 16 Apr 2016 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/414544/vazit-si-okamih.html?ref=rssBola raz horko-sladká Praha... (Diel 1.) (kristenluptakova)Nie je to fatamorgána. Dokonca zaručujem, že to nie je sen. Naozaj som sa rozhodla, že napíšem článok. Po viac ako roku. Vážne je to tak dlho? Hlavne v poslednom čase nosím tetovanie na čele: PAUZA.  Sun, 28 Feb 2016 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/405708/bola-raz-horko-sladka-praha-diel-1.html?ref=rss„Light vzťahy...“ (kristenluptakova)  Raz mi niekto povedal, že nie je nič horšie ako žiť v jednom byte s párom. Ja som sa na tom len pousmiala, že mne je vlastne fajn a nemám čo riešiť. Až po čase som zistila, že som v tomto zoskupení vlastne navyše ale, aspoň mám po dlhej dobe materiál na mierne psychologický článok. V obchodoch nás bombarduje všetko čo má krátkodobú trvanlivosť je to nízkotučné, odtučnené alebo ak to chcete pekne medzinárodne LIGHT. Proste nepriberiete a vykážete svojmu telu, že ste sa najedli. V poslednom čase mám pocit, že aj medziľudské vzťahy také LIGHT síce sú ale, nie sú to vzťahy „ktoré majú gule.“ Vzťahy ktoré sú proste stopercentné. Tu totiž neplatí teória optimistov o poloplnej šálke. Vzťahy sú jednoducho plné alebo žiadne. Nízkotučné fungovanie vo vzťahu nám nezabíja len čas ale aj naše srdce...     Mon, 13 Apr 2015 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/378940/light-vztahy.html?ref=rssMilujem na sebe... (kristenluptakova)Je to tu zasa. Valentín. Mnoho z nás prežíva smútok. Prečo vlastne? Lebo sme sami. Tak ako mnoho ďalších. Lenže milovať máme 365 dní v roku nie len počas jedného dňa. Láska je ako strom stojaci uprostred parku už niekoľko desaťročí. Treba sa o ten strom starať a nie len z neho energiu brať, ale niečo mu aj odovzdať. Nie je ako nepotrebná fľaša kečupu ktorú vyhodíme po skončení záručnej lehoty. Myslím si, že najprv musíme dokázať milovať seba keď zvládneme túto neľahkú úlohu, dokážeme milovať i ľudí okolo seba. Preto som Vám dala doplniť zaujímavú vetu.   Sat, 14 Feb 2015 09:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/375169/milujem-na-sebe.html?ref=rssMaj sa trochu rád alebo nemaj? (kristenluptakova)Všetky začiatky sú ťažké. Presne tak to bolo aj v poprípade príchodu do Prahy. Nesprávne okolnosti zariadili, že som už po mesiaci bola bez práce. Žiadne kamarátky, frajer či podpora od rodičov. Počas toho mesiaca som si uvedomila, že človek v patovej situácií dokáže čokoľvek. Zároveň to ešte viac posilnilo moju vlastnosť byť skromná a naučiť sa prežiť z mála. A to som si napriek všetkému počas toho mesiaca dopriala aj kino. Presne v tom to je. Po dlhom pracovnom týždni, som si zapla Skype a kamarátke som rozprávala všetko možné až sme sa dostali k téme...   Sat, 07 Feb 2015 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/374619/maj-sa-trochu-rad-alebo-nemaj.html?ref=rssNespáľme to krásne v nás... (kristenluptakova)Ani neviem ako mi táto pieseň prišla na myseľ. Možno preto, že som sa po viac ako troch rokoch mohla cítiť sama sebou. Byť sám sebou vedľa niekoho je asi ten najdôležitejší element vzťahu. Hrať formu totiž nemá význam. Potom je to len falošná hra, ktorá môže vybuchnúť ako nesprávne načasovaná bomba...   Wed, 28 Jan 2015 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/373704/nespalme-to-krasne-v-nas.html?ref=rss„Rituál“ (kristenluptakova)Keby som sa nepozrela do kalendára tak by sa mi ani nechcelo veriť, že dnes má snežiť. Apríl. Presne na tento mesiac, by som to tento víkend odhadla. Stovežatá je počas celého víkendu upršaná a smutná. Mala som ma pláne kino ale nakoniec som zostala sedieť doma. Prevažne som pozerala niečo na počítači, písala a dosť veľa premýšľala. Práve teraz si po dlhej dobe púšťam Enyu a už som zabudla aká vie byť jej hudba krása. Len ju treba vnímať úplne hlboko. Je to ako ocitnúť sa v rozprávke a dokonca si tú rozprávku môžete režírovať... Sun, 11 Jan 2015 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/372530/ritual.html?ref=rss„Čo vlastne ženy chcú?“ alebo "Co vlastně ženy chtějí?“ (kristenluptakova)Na začiatok ďakujem za priazeň v roku 2014 a verím, že 2015 Vám prinesie splnenie každého Vášho želania. Teraz sa však dostaňme k jadru veci a ako vo Vás iste evokuje nadpis článku, mužsko-ženské záležitosti ma naďalej fascinujú a to aj napriek tomu, že na svoju druhú polovičku ešte stále čakám. V období radenia som však bežne počúvala to protivné konštatovanie: “Ja už vlastne neviem čo ženy chcú.“ Páni, je to tu! Dnes dostanete odpoveď a bude tak primitívna a jednoduchá, že si možno rituálne otrieskate hlavu o stôl. Takže v našom svete je to proste takto. Sat, 10 Jan 2015 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/372484/co-vlastne-zeny-chcu-alebo-co-vlastne-zeny-chteji.html?ref=rss„Vrahovia vzťahu: TICHO a spol...“ (kristenluptakova)Kto si občas pozrie môj Facebook okrem toho, že o mne toho veľa zistí vie, že Vás rada zapojím do mojich článkov. Niekedy „hodím rukavicu do ringu“ a položím Vám otázku na tému môjho najbližšieho článku. Bola to taká moja novinka na blogoch v tomto roku. Uplatnila som ju zatiaľ len v jednom článku a myslím, že je na čase aby dostal parťáka. V poslednej dobe má začala fascinovať téma vzťahov „Muž vs. Žena.“  Uvažovala som prečo sú vzťahy v dnešnej dobe krátkodobé, slabé...Prišla som na starú a veľmi známu pravdu. Často krát možno ani netušíme, že si vzťah „zavraždíme“ len my. Chcela som aj od Vás vedieť odpoveď na otázku: „Čo považujete za vraha vzťahu?“ Sat, 22 Nov 2014 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/369670/vrahovia-vztahu-ticho-a-spol.html?ref=rssNajpríťažlivejší odev na mužoch je...? (kristenluptakova)Necelé dva mesiace dozadu som bola účastníkom mierne rozpačitej konverzácie o všetkom. Od muža mi bola položená otázka: „Čo je pre teba najpríťažlivejší odev na mužoch?“ Samozrejme, že som bez uvažovania odpovedala úplne najhoršie ako som mohla: „Spodné prádlo alebo nič.“ Lenže v tej chvíli som sa reálne nezamyslela, čo je pre mňa alebo možno pre viac žien vo všeobecnosti, najpríťažlivejší „odev.“ Nemyslím teraz na skutočné oblečenie. Myslím na to čo nás zasiahne na úplnom začiatku ak nejakého muža spoznávame. Všetci dobre vieme, že  prvé momenty sú tie zásadné. Samozrejme, že upravenosť muža si starostlivo všímame ale...  Sun, 02 Nov 2014 13:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/368141/najpritazlivejsi-odev-na-muzoch-je.html?ref=rss„Tvoja duša Ti odpovie na každú otázku“ (kristenluptakova)Občas sa nám v hlave dajú doslova tony vecí. Farebné, biele smutné i veselé. Nevieme ako veci vyriešiť a zrazu prídeme na správnu odpoveď. Postačí však päť minút a naša odpoveď  sa nám zdá nesprávna a sme tam kde sme boli. Na úplnom začiatku. Kde nájdeme odpovede na ten „guláš“ čo máme v hlave? Niekedy po tom pátrame celé dni, týždne či dokonca roky. Odpoveď je pritom jednoduchšia ako si myslíme. Hovorí sa, že prvá odpoveď na všetky naše otázky je tá správna. Nájdeme ju hlboko v nás. Stačí ak otázky kladieme našej duši a všetko je zrazu „menej temné.“ Občas to chce menej práce a inokedy zase viac. Podstatné je, že vieme kde hľadať.  Sat, 04 Oct 2014 20:41:48 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/366195/tvoja-dusa-ti-odpovie-na-kazdu-otazku.html?ref=rss„Sila prítomného okamihu...“ (kristenluptakova)V poslednom čase mi spánok „nie je pochuti“. Niekedy len tak premýšľam, občas na mňa doľahnú emócie a nechám im naplno priestor. Všetci dobre vieme, že cesta za úspechom nie je ľahká. Viete ako začínala svoju pracovnú kariéru, dnes spevácka DIVA Byoncé? Určíte by to nikto z Vás neuhádol. Robila maskota pre fast-food. Obnášalo to nosenie ťažkého kostýmu, státie na ulici a rozdávanie letákov. Dnes valcuje rebríčky hitparád, oslňuje svojim vzhľadom a samozrejme hlasom. Preto vždy keď Vás začne premáhať pocit všetko to „zabaliť“ spomeňte si na jej príbeh. Pretože to čo sa stane v budúcnosti si „aranžujeme“ iba my. Teraz je najdôležitejšia sila prítomného okamihu a vedieť čo v živote vlastne chceme. Pretože bez cieľa niet žiadnej cesty. Preto žite pre prítomnosť a myslite na svoju budúcnosť, po ktorej túžite. Tu a teraz sa dejú veci ktoré priamo nadväzujú na Vaše túžby.   Sun, 10 Aug 2014 14:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/362662/sila-pritomneho-okamihu.html?ref=rss„Posledná možnosť, že v tomto roku Pojedeme k moři!“ (kristenluptakova)Posudzovanie, porovnávanie a škatuľkovanie. Presne takéto reakcie som počúvala pri otázkach na film Jurku Mádla POJEDEME K MOŘI. Veľmi ma mrzelo, že ľudom mnohokrát pre zaujatosť ušiel tento skvost. Jirko, sa dal na veľký boj. Rozhodol sa, že si sám bude režírovať  film. Nie je to len o tom, že napísal scenár,  obsadil hercov a sadol si na režisérsku stoličku. POJEDEME K MOŘI je film ktorého „iná myšlienka“ dokázala zázrak. Zaujať, rozosmiať, rozplakať a zamyslieť. Nakoniec ocenenia hovoria za všetko. Skôr ako sa film dostal na domácu festivalovú pôdu, zaujal organizátorov medzinárodného filmového festivalu Filmfest v Mníchove ktorý je po Berlinale druhá najväčšia festivalová udalosť. Film zbieral úspech samozrejme aj doma. Jedno prekvapenie pre autora a režiséra striedalo druhé.  Sun, 27 Jul 2014 14:15:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/361752/posledna-moznost-ze-v-tomto-roku-pojedeme-k-mori.html?ref=rss„Temná tvár značkového oblečenia:1. časť: Náš zákazník náš otrok alebo zlodej?!“ (kristenluptakova)Nikdy som nebola baba „a lá“ psychicky sa zrútim ak nebudem mať sukňu podľa najnovšieho trendu. Mamina vždy kupovala časopisy o móde a kozmetike ale mňa zaujala viac samotná fotka, ako to čo mala modelka oblačné. Už na základnej škole, som sa vedela poriadne „dohabať“ a nerozumela som spolužiačkam ktoré boli na dievčenskom záchode viac ako v triede a cez hodinu matematiky sa venovali špirále viac, ako učivu ktoré sa preberalo. Dokonca sa nebojím otvorene priznať, že neznášam nakupovať a tento extrém podstupujem len v prípade nutnosti aj to v punkovom štýle: Zoberiem, zaplatím a ďalej neriešim. Som zástancom toho, že človek si má obliecť to v čom sa cíti dobre. Zároveň sa oblečenie môže stať identifikátorom našej osobnosti. Ste intelektuálka? Ítečkár? Nadšenec rockovej hudby? Ja si bez problémov dám na hlavu aj strom a je mi jedno, že sa na mňa všetci budú pozerať. Najkrajšie na živote v Prahe je, že Vašu identitu môžete naplno prejaviť. Napadlo Vás však niekedy ako sa Vaše značkové oblečenie dostane až k Vám? Je vlastne značkové? Mon, 21 Jul 2014 21:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/361417/temna-tvar-znackoveho-oblecenia1-cast-nas-zakaznik-nas-otrok-alebo-zlodej.html?ref=rss„Malé dievča je v Prahe alebo keď sa sen zmení na realitu“ (kristenluptakova)Spomínate si na môj seriál „Malé dievča v Prahe?“ Ešte stále som ho nedokončila a verím, že teraz budem mať oveľa väčšiu motiváciu k písaniu ako kedykoľvek predtým. Stal sa totiž zázrak. O tom zázraku sa píše v knihách, rozpráva vo filmoch a šíra sa o ňom klebety. Ale sú tie klebety pravdivé? Čiastočne pravdivé? Alebo sú to naozaj len klebety? NIE! Je to naozaj možné a nie je to len „niečo o čom sa rozpráva.“ Proste sa jednoducho môže sať, že to dokážete! Prekonáte samého seba. Dokážete nemožné. Stane sa totiž.., že sa Vám splní Váš najtajnejší sen. Presne to sa stalo mne. Oficiálne Vám oznamujem, že „Malé dievča je naozaj v Prahe a tento krát, to nie je vtipná dovolenka ale vtipná a niekedy aj trochu smutná realita.   Mon, 16 Jun 2014 14:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/359156/male-dievca-je-v-prahe-alebo-ked-sa-sen-zmeni-na-realitu.html?ref=rss„Vejška je aj o tom, že občas sme deti prázdnoty...“ (Recenzia) (kristenluptakova)Filmu Vejška s podtitulom: „Z gymplu na Vejšku" predchádzalo špeciálne turné. Veľmi ma potešilo, že herci sa ukážu aj u nás. 18. januára sa v Banskobystrickom Cinemaxe konala špeciálna predpremiéra filmu. Pred kinom to bola doslova masovka. Moderátor nadšene rozprával do mikrofónu, že herci a tvorcovia ešte rozdajú posledné autogramy a film sa začne. Nedalo mi jeden si „neuchmatnúť" od môjho obľúbeného herca Jiřího Mádla a samozrejme ešte úsmev do fotoaparátu. Autogramiáda ma v podstate prekvapila pretože Banská Bystrica bola jediné mesto, pri ktorom nebola na plagáte oficiálne avizovaná (o to viac ma potešilo, že sa nakoniec konala). Herci spolu s režisérom sú už v kine a moja „fanúšikovská" a „blogerská" povaha jasá.Vtipné príhody z natáčania a súťaž o soundtrack k filmu. Zadanie znelo úplne jednoducho: „Kto nám položí najvtipnejšiu otázku ten ho dostane," povedal nenútene režisér. V tej sekunde bola moja ruka hore a nasledovala otázka: „Ako ste sa vyspali? Zaznel už len smiech a ďalšia príhoda. Cédečko sa nakoniec u mňa ocitlo a potešilo ma, že mi ho odovzdal osobne Jiří Mádl a ešte ma aj poriadne vybozkával. Už len želanie príjemného zážitku a film sa začal.Wed, 22 Jan 2014 18:30:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/347199/Vejska-je-aj-o-tom-ze-obcas-sme-deti-prazdnoty-Recenzia.html?ref=rss„Facebookovo-vzťahová níž“ (kristenluptakova)V prvom rade chcem každému z Vás poďakovať za priazeň v roku 2013. V roku 2014 Vám prajem veľa lásky, úspech v škole/práci a HLAVNE pevné zdravie. Myslím si totiž, že zdravie je to najväčšie bohatstvo ktoré máme :)! Raz som povedala jednu vetu: „Som ako špongia - nasávam." Z tejto vety sa stal časom vtip ale v tej chvíli som hovorila o podnetoch. Podnetoch na písanie. Všetky ich zbieram zo svojho života. Inšpiráciu nájdete na stretnutiach s priateľmi, na ulici či v MHD..Dnešná téma je určite známa každému z Vás. Sociálne siete prišli do nášho života už dávnejšie. Ale asi najviac do nášho života zasiahol Facebook. Občas si myslím, že si Mark svoj projekt mal naozaj ponechať na univerzite. Že si bez neho neviete predstaviť život? Ale život bežal aj bez neho a predstavte si, že to bolo len pár rokov dozadu. A myslím si, že sa žilo bez Facebooku jednoduchšie a plnohodnotnejšie. Napadlo Vám, že od chvále príchodu Facebooku do nášho života sme pohodlnejší? Uzavretejší? Jednoducho menej komunikujeme. Prečo ísť na kávu a rozprávať sa keď si stačí zapnúť Facebook či inú sociálnu sieť? Naozaj sú sociálne siete k životu tak potrebné? A prospievajú nám alebo naopak?Thu, 09 Jan 2014 18:40:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/346191/Facebookovo-vztahova-niz.html?ref=rss„(Ne)priateľstvá...“ (kristenluptakova)Niekde v tichom lese sa dvaja chlapci hrajú hru. Napadlo im, že keď budú mať osemnásť tak prepadnú banku a budú z nich boháči. Budú zapĺňať stránky denníkov, televízia im venuje značnú časť spravodajstva a nakoniec za nich polícia ponúkne „tučnú odmenu.“ Ak sa im to zapáči znova to zopakujú, alebo sa stiahnu do úzadia a budú žiť v domčeku na pláži. Niekde kde ich nikto nepozná a určte  nenájde. Len si budú užívať, čo im život ponúka. Samozrejme v miere ktorá by ich neohrozila a s heslom: „Hlavne nenápadne.“ Vtedy si založili oheň a prisahali si večné priateľstvo ako dvaja bratia. Nikdy nikomu svoju prísahu nemôžu prezradiť a ani svoj „plán do budúcnosti.“ Ale toto bolo už veľmi dávno...Vtedy to bolo skutočné priateľstvo...Sun, 25 Aug 2013 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/335992/Nepriatelstva.html?ref=rssTri - dva -jedna - reštart! (kristenluptakova)Poznáte to Vášmu počítaču zasa niečo „sadlo na nos." Vtedy najčastejšie kliknete na tlačítko reštart a všetko by sa malo dať do normálu. Ale v živote je to trochu zložitejšie. Ak by to fungovalo tak jednoducho ako v prípade počítača všetko by bolo o čosi jednoduchšie. Ale žiadna cesta za cieľom nie je jednouchá... V ľudskom živote proste nastane moment keď potrebujete „reštartovať."  Pre niekoho to znamená vzdať sa zamestnania a odísť meditovať do hôr. Pre ďalšieho je „reštartom" vstup do manželstva. Pre väčšinu ľudí je to radikálna zmena v živote po ktorej cítia, že sú konečne na správnom mieste. Počas životného reštartu nás stretnú sklamania, prekážky a budeme padať na kolená ale ten efekt v závere je pre nás to najsladšie....Mon, 03 Jun 2013 19:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/330108/Tri-dva-jedna-restart.html?ref=rss„Malé dievča v Prahe“ 4. časť– Jesť, či nejesť? To je otázka... (kristenluptakova)Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď...  Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :).....Prajem príjemné čítanie :)....Wed, 22 May 2013 19:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/329082/Male-dievca-v-Prahe-4-cast-Jest-ci-nejest-To-je-otazka.html?ref=rss„Malé dievča v Prahe“ (3.časť –A zasa "len" turistky zo Slovenska:) (kristenluptakova)Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď...  Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie :)....Thu, 31 Jan 2013 19:30:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/319671/Male-dievca-v-Prahe-3cast-A-zasa-len-turistky-zo-Slovenska.html?ref=rss„Malé dievča v Prahe - II.“ ( Bolo raz jedno metro vo veľkom meste) (kristenluptakova)Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď...  Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie.... Linka na prvú časť:http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/317327/Male-dievca-v-Prahe-1cast-Ako-som-sa-tam-vlastne-dostala.htmlFri, 11 Jan 2013 21:30:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/318097/Male-dievca-v-Prahe-II-Bolo-raz-jedno-metro-vo-velkom-meste.html?ref=rss„Malé dievča v Prahe“ (1.časť – Ako som sa tam vlastne dostala...) (kristenluptakova)Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď...  Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie....Wed, 02 Jan 2013 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/317327/Male-dievca-v-Prahe-1cast-Ako-som-sa-tam-vlastne-dostala.html?ref=rss„Ďakujem a želám ....“ (kristenluptakova)Ďakujem sa u mnoho ľudí už stratilo. A práve v sviatočnom čase by sme naň nemali zabúdať. Prišlo „veľké finále." Nulujeme si „tachometre" a začíname znova. Dávme si predsavzatia ktoré aj tak pri stresovom životnom tempe po pár dňoch „zapadnú prachom." A možno by stačilo byť lepší k okoliu, viac sa usmievať a nemyslieť len na seba .... To si odnášam do magickej 2013-tky....A Vám chcem poďakovať, že som tu s Vami mohla byť.... Bola to presne sobota 8. januára 2011 15:26 a ja som nabrala odvahu niečo sem o sebe „capnúť"....A chcem teda povedať ĎAKUJEM a zaželať Vám zo srdca pár vecí .....Nech je to pre Vás šťastné a magické..., láskavé... hravé..... nech sa splní čo si prajete .... nech pokoj v duši nájdete ....Mon, 31 Dec 2012 16:30:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/317218/Dakujem-a-zelam.html?ref=rss„Naša-vaša budúcnosť...???“ (kristenluptakova)V živote sú malé a veľké rozhodnutia. Prežívame rozhodnutia dôležité - voľba životného partnera, zamestnania či kúpa domu. Potom sú tu tie menej podstatné rozhodnutia ako je voľba zeleniny do nedeľnej polievky, či kvetín na stôl do jedálne. Ale sú to naozaj rozhodnutia ktoré sú slobodné? Prekladáme si ich v hlave hore-dolu a dospejeme k záveru samostatne? Nepopieram, že sú chvíle keď potrebujeme pomocníka. Ale sú veci ktoré sú iba na nás. Ide o záležitosti ktoré nás budú sprevádzať životom dlhšie a je možné, že pri nesprávnom rozhodnutí môžeme naše smerovanie oľutovať. Je to predsa naša budúcnosť a aj keď nám rodičia počas života dajú mnoho rád ktoré neskôr dobre zúročíme je jasné, že tak ako máme právo život si zlepšiť je známe, že máme právo život si ľudovo povedané „spackať". Hovorí sa predsa, že človek sa učí na svojich prešľapoch. Niekedy treba hazardovať ako pri rulete a čakať čo bude nasledovať - ide predsa o našu budúcnosť ....Tue, 27 Nov 2012 19:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/314531/Nasa-vasa-buducnost.html?ref=rss„(Ne)čakané padáky" (kristenluptakova)Poznáte to. Pochmúrna nálada, málo hormónov šťastia a potreba niekomu povedať čo vás ťaží. Ale ako sa tak rozhliadate okolo seba zisťujete, že všetci majú dosť svojho. Niekto  začal chodiť na strednú, ďalší maturuje a vaša len o pár rokov staršia priateľka zisťuje, že byť mama nie je až také jednoduché. Ale prečo sa „trendom" medziľudských vzťahov stalo zabúdanie na okolie? Niekedy sa stáva, že čakáme tak dlho až nakoniec príde nečakaná záchrana v podobe „padáka" (človeka) od ktorého by to nikto z vás nečakal. Myslím si, že nie je hanba ak sa cíti človek sám a tak sa priznávam k tomu, že sa to stáva aj mne. Stačila len jedna náhoda. Ja však verím na osud. Priviedol mi „padáčik/anjela" v podobe....Thu, 08 Nov 2012 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/312695/Necakane-padaky.html?ref=rss„Najhoršie recenzie“ (kristenluptakova)Je fakt, že „recenzovanie" niekedy stretne každého z nás. Niekto o nás po meste roznáša len samé „zlé recenzie" a niekto zas dobré. Najsmutnejšie je, že ak sa o nás rozprávajú zlé veci druhá strana si často nie je vedomá toho aké to môže mať následky. V dnešnej dobe sa málo ľudí riadi heslom: „Dôveruj, ale preveruj." Horšia „recenzia" našej osoby ktorá sa odkláňa od skutočnosti v dnešnom svete nie je ojedinelá. Určite sa to už stalo nejednému z vás. Ale ako som začala uvažovať o tejto téme napadlo mi, že v živote nepočúvame o nás len „zlé recenzie." Veľa ľudí o nás rozpráva svoje „pozitívne recenzie." Prečo sa však zameriavame len na tie zlé a niekedy zabudneme, že existujú aj tie „dobré recenzie?"Wed, 22 Aug 2012 19:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/306206/Najhorsie-recenzie.html?ref=rssPózovať, póza a pózer“ (kristenluptakova)Niekedy by som mala chuť zapózovať si pred fotografom ako skutočná modelka. Drahé šaty, upravené vlasy, nalíčená tvár. To je sen každej ženy. Pri fotení by mi fotograf kázal urobiť niekoľko póz. Niekto má svoju vlastnú „pózu" celý život a možno si to ani neuvedomuje. Neuvedomuje si rovnako ani to, že táto „póza" môže byť síce pre niekoho zaujímavá ale pre väčšinu ľudí je skôr smiešna. Niekto „pózuje" aby získal dievča. Niekto zas preto aby na seba pútal všeobecnú pozornosť. Zdá sa, že je to len nevinná hra. Ale aj „póza" sa nám môže vymknúť z rúk. Aj „póza" môže byť „nezdravá" a uškodiť nám. Vieme rozlíšiť kde je hranica? Vieme samému sebe povedať dosť? Čo je vlastne ešte celkom v pohode a čo už môžeme považovať za šialenstvo?Wed, 15 Aug 2012 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/305588/Pozovat-poza-a-pozer.html?ref=rss„Farma, pláž a čo je nové v záchode?“ (kristenluptakova)Sú ľudia čo tvrdia, že bulvár nečítajú ale ak im položíte otázku dostane sa vám prísun kvanta informácií. Poznám ľudí čo bulvár čítajú, dokonca s ním začínajú deň a je pre nich samozrejmé, že sledujú zábavné shows ako sú dnešné „najsledovanejšie" (vraj) či už ide o ľudí čo sa starajú o farmu alebo obsluhujú v bare.  Potom je tu tretia skupina ktorá sa o tieto veci nezaujíma žije si niekde „na samote u lesa" a ak využíva možnosti 21. storočia tak sa radšej zaujíma o umenie, literatúru či prírodu. Presne sem by som sa hodila ja. Viete ako „pozerám" zábavné shows ja? Mám na to svoj systém a tak ľahko sa ho nevzdám vyskúšajte aj vy:)!Tue, 14 Aug 2012 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/305502/Farma-plaz-a-co-je-nove-v-zachode.html?ref=rss„Milosrdná lož nie je až tak celkom lož....“ (kristenluptakova)„Nezabudni, že klamať sa nesmie nie je to pekné..." Presne takto si pamätám jednu z rád ktorú mi v detstve dala moja mama. Lož má vraj krátke nohy a aj keď sa nám zdá, že sa po klamstve aj napriek dlhému časovému odstupu nedostavia následky je to omyl. Príde to buď rovno dnes alebo neskôr. Ale z vlastného života viem, že nie je lož ako lož. Samozrejme, že nechcem naznačiť alebo považovať klamstvo za správne ale predsa len kedy vlastne klameme? Každá lož má predsa svoju príčinu. Dôvod prečo sa k nej uchýlime. Bojíme sa následkov toho, že ak povieme pravdu dopadne to pre nás zle? Ale lož nemusí byť čisto sebecká lož môže byť takzvaná milosrdná. Lož ktorá neublíži ale skôr pomôže.Sun, 12 Aug 2012 18:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/305350/Milosrdna-loz-nie-je-az-tak-celkom-loz.html?ref=rss„Odzvonil priateľstvám na život a na smrť umieráčik?“ (kristenluptakova)Včera som nemohla zaspať a tak som si pustila môj najobľúbenejší seriál. Myslela som si, že pár častí mi postačí a budem o chvíľu spať. Žiaľ najprv som sa prehadzovala v posteli a neskôr som čítala. Spomínala som na chvíle ktoré boli pre mňa v mladšom veku veľmi dôležité a uvedomila som si jednu vec. Prešlo iba krátke časové obdobie a všetky moje zážitky sú už pretavené do spomienok. Položila som si otázku: „Odzvonil v dnešnej dobe priateľstvám už umieračik?" Napriek zážitkom, spomienkam a fotografiám ktoré mám stále niekde odložené nerozlučné priateľstvo sa dnes už pokazilo zdá sa, že stratilo svoj glanc. Mení sa len číslo s pribúdajúcim rokom alebo sa mení aj doba? Myslím si, že to nebude len doba ale hlavne povahy ľudí sa časom menia, niektoré však zostanú zaseknuté  na jednom mieste a vy máte pocit, že si nemáte čo povedať lebo ste už niekde inde.Fri, 10 Aug 2012 17:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/305248/Odzvonil-priatelstvam-na-zivot-a-na-smrt-umieracik.html?ref=rss„Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami." (kristenluptakova)Ak mám pocit, že sú moje vzťahy bezproblémové život nadobudne oveľa krajšie farby. Je predsa samozrejmé, že pokiaľ fungujete v kolektíve a nemáte žiadne konflikty práca je pre vás oveľa príjemnejšia. Ak nie sú žiadne konflikty človek má jednoducho pocit, že sa nič nedeje a správa sa presne tak ako doposiaľ.  Často sa však stáva, že druhá strana to nepociťuje tak ideálne ako vy. Nedávno som na rovnakú tému čítala článok v psychologickom časopise. Dokonca som pár dní dozadu túto situáciu riešila na vlastnej koži. Nemusím mať pred menom ani titul a s názorom odborníka som sa úplne zhodla. Fakt, že ľudia sú radšej ticho a nevedia komunikovať otvorene sa mi potvrdil. Zarážajúce však je, že miesto debaty „face to face" majú ľudia chuť do osobného konfliktu zaťahovať aj ďalšie strany ktoré takpovediac o probléme nič nevedia a tak je samozrejmé, že postaviť sa na akúkoľvek stranu je viac než zložité.Mon, 30 Apr 2012 19:30:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/297509/Chval-priatela-verejne-a-karhaj-ho-medzi-styrmi-ocami.html?ref=rss„Intuícia je semaforom duše ...“ (kristenluptakova)Vždy som verila tomu „hlasu" čo sa schoval niekde blízko mojej duše a našepkáva mi, že príde niečo zlé alebo dobré. Tento hlas je niečo ako „semafor" a pokiaľ si v nejakej situácií neviete poradiť  našepká či počkať, ísť ďalej alebo „zaradiť neutrál." Keď som bola mladšia myslela som si, že to je moje svedomie ktoré do mňa neustáte za niečo dobiedza a nenávidela som ten pocit, že mi svojim spôsobom vlastne hovorí čo mám robiť. Vekom som si uvedomila, že tento hlas mi vlastne pomáha a nesnaží sa ma rozkazovať či ma akokoľvek meniť. Ak sa naučíte spolupracovať tak vy a intuícia budete nerozlučná dvojka ktorú nikto nepodrazí. Život sa zrazu stane ľahší a je viac dôvodov na úsmev.Fri, 20 Apr 2012 19:30:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/296708/Intuicia-je-semaforom-duse.html?ref=rss„Nech žije čítanie!“ (kristenluptakova)„Prečítal som asi jednu knihu za život a aj to myslím, že nie úplne celú." Počula som niekoľko mesiacov dozadu z úst sedemnásťročného chlapca. Ja som len nechápavo pozerala a mala som pocit, že som zrejme z Marsu. Ako je možné, že niekto na prahu dospelosti má „na konte" toto hrôzostrašné číslo? Na svoj vek (v utorok som oslávila dvadsať) som prečítala už celkom dosť kníh. Okrem kníh, časopisov čítam blogy a prakticky čokoľvek čo ma zaujme. Možno sa jeho (ne)čítanie dá „ospravedlniť" faktom, že knihy sú dnes drahé ale ja to ako ospravedlnenie neberiem. Viem, že ak si nájde peniaze na alkohol tak by kniha nemala byť problém. Čítanie sa síce zdá jednoduché ale ku knihe si treba vybudovať vzťah presne tak isto ako k domácemu zvieratku. Knihy si treba vážiť ale na ich čítanie treba aj dospieť.Sun, 01 Apr 2012 20:15:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/295047/Nech-zije-citanie.html?ref=rss„O tom, že kolektív je už len slovo ....“ (kristenluptakova)Niekto sa mi sťažoval: „ V práci mám tak hrozné prostredie je to len, že tá povedala tamto a druhá zas toto. Samé ohováranie. Niekedy sa mi do tej práce ani nechce ísť." Ja som len stihla reagovať: „ Kolektív predsa už neexistuje dnes je to len slovo...„ Myslím si, že vzhľadom na dnešnú dobu na tom niečo asi bude. Sama totiž vidím, že heslo: Musíme si pomáhať už asi dávno nie je „IN." Dnes si ľudia radšej vzájomne uškodia než majú niekomu pomôcť. Neraz sa mi zastavuje rozum ako je možné, že ľudia si dokážu hádzať hlava - nehlava polená pod nohy. Človek sa na Vás usmieva ale hneď ako sa otočíte a idete do vedľajšej miestnosti je to úplne inak...Thu, 29 Mar 2012 19:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/294763/O-tom-ze-kolektiv-je-uz-len-slovo.html?ref=rss„Mužom na jeden deň...“ (kristenluptakova)Nikto sa ma opýtal otázku: „Ak by si bola mužom na jeden deň čo všetko by si chcela urobiť?" Táto otázka mi prišla spočiatku strašne vtipná ale nakoniec som sa zamyslela čo by to asi bolo. „Asi niečo mužské čo ženy nerobia." Rozhodne by som chcela zažiť všetky tie „mužské záležitosti." Ostatné veci by som nechala tak voľne plynúť. Keď som neskôr uvažovala zistila som, že by to nakoniec nebolo také zlé. Sama viem, že ženy sú veľmi komplikované osobnosti a myslím si, že istá dávka mužského prístupu: „Mám v paži"  by sa zišla nejednej z nás. Však posúďte sami koľko pozitívna sa schováva v mužskej povahe. Mať tak aspoň časť by bolo pre ženské pohlavie nesmierne plus;).Mon, 12 Mar 2012 19:45:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/293103/Muzom-na-jeden-den.html?ref=rss„Malé gesto = veľká vec.... „ (kristenluptakova)Niekedy mierne povedané: „Sa všetko od rána kašle..." Boh, Aláh, Budha či Karma... Tá pozitívna stránka čohokoľvek menovaného si zrejme dnes „zasadla" na niekoho iného. Vám sa to začne ráno keď na vyžehlenú košeľu vylejete kávu, zmeškáte autobus a v práci neskoro odovzdáte dôležitú úlohu nariadenú šéfom. Najlepšie by bolo keby takéto dni neexistovali. Presne to som si hovorila počas tohto týždňa. Mala som pocit, že deň nemá konca a noc je naopak príliš krátka. Až v piatok som si uvedomila, že stačí tak málo aby Vám to urobilo úsmev na perách. Stačí čokoľvek malé čo si v bežnom chaose nevšimneme aby nám zostalo lepšie na duši. Vtedy si povieme: „Naše starosti nie sú až také veľké aké sa zdajú...Wed, 07 Mar 2012 19:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/292371/Male-gesto-velka-vec.html?ref=rss„Afrika vs. Showbiznis“ (kristenluptakova)Je ľahké upratať si rebríček hodnôt? Čo k tomu človek vlastne potrebuje? Hmmmm.... Zamyslím sa. Asi  na tento „čin" treba dospieť. Nemyslím fyzicky. Myslím to tak, že človek musí svoju veľkosť objaviť tam hlboko v sebe. V detskom veku sa naučíme rozlišovať čo je dobré a čo zlé vtedy keď nám rodič povie: „Toto nesmieš lebo..."  Dospievaním sa dostaneme na akúsi vyššiu úroveň. Myslím si, že nech si tento článok prečíta ktokoľvek som si istá, že tieto veci dokáže rozlíšiť. Vedia to rozlíšiť politici, boháči, verejný činitelia či ľudia pracujúci v charitatívnych organizáciách. Vraj pomôcť môžeš iba vtedy ak máš nazvyš ale filantropií sa môže venovať aj obyčajná účtovníčka. Aj napriek tomu, že dobrú dušu nájdete v akejkoľvek sociálnej vrstve ľudia akosi zabúdajú venovať pozornosť tomu čo je naozaj potrebné...Fri, 24 Feb 2012 19:30:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/290907/Afrika-vs-Showbiznis.html?ref=rss„Televízia bez úrovne?“ (kristenluptakova)  Viete si predstaviť jeden deň bez televízie? Ja som ho zažila niekoľkokrát a vždy ma to donútilo položiť si otázku: „Potrebujem ju naozaj k životu?“ Rovnaká situácia sa zopakovala pri nedávnom výpadku televízie a internetu. Po tejto udalosti  som si uvedomila, že televízia sa stala požieračom nášho voľného času. Niekedy sme natoľko unavený, že už nič iné ako „čučať do bedne“ nezvládneme a tak sa usadíme pred toto médium, ktoré nám často vstupuje aj do snov. Čítať knihu sa v tomto období už považuje za nemoderné či stratu času. Ale hľadať útechu v knihách pre mňa predstavuje oveľa viac ako pozerať do plastového monitora. Mám totiž pocit, že v tom plastovom zázraku v poslednej dobe zavládol poriadny chaos.Tue, 21 Feb 2012 20:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/290547/Televizia-bez-urovne.html?ref=rss„Vek je len číslo? Asi to bude inak.... „ (kristenluptakova)„Nezáleží na tom koľko máš rokov ale na koľko sa cítiš..." No, to by sme mali ja sa cítim tak na 25. Občas sa síce pýtam či je to normálne ale, že vraj to je úplne v poriadku. Vždy som si myslela, že na veku až tak nezáleží však ak si rozumieme je to úplne jedno ale.... Presne to ale tam je.  Vidím ho každodenne u už to začína byť mierne desivé a ja sa pýtam: „Kde bude táto spoločnosť keď moje deti budú mať dvadsať ako teraz ja? Budú sa vedieť obrniť ak im niekto možno mladší či starší bude tvrdiť rôzne veci? Dokážu si utvoriť názor a zo všetkého zobrať to dobré?Sun, 05 Feb 2012 18:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/288555/Vek-je-len-cislo-Asi-to-bude-inak.html?ref=rss„Zvrhlé mamičky“ (kristenluptakova)Matka. Slovo ktoré by malo pre každého z nás znamenať: Bezpečie, ochranu či útočisko. Mama by mala byť práve ten človek ktorému sa vyplačeme alebo sa s ním dokážeme tešiť. Určite je mama pre Vás aj morálnym vzorom. Pre mňa osobne áno. Však koho iného by som si mala na tento „post“ dosadiť? Ale mama nie je vždy práve tá morálna. Spadla mi sánka vo chvíli keď som si prečítala článok o tom ako „ideálne mamičky“ roztrúsené ďaleko po svete robia pre svoje deti „všetko.“ Plnia si na nech totiž zrejme svoje detské sny a robia z nich priam terče pre sexuálne narušených ľudí. Som podľa Vás príliš konzervatívna? Posúďte sami či sa tento spôsob zviditeľňovania detí dá považovať za normálny či morálny. Čítajte ďalej v článku.Fri, 27 Jan 2012 19:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/287468/Zvrhle-mamicky.html?ref=rss„Ten čajník dobra a lásky....“ (kristenluptakova)Tohtoročné Vianoce boli pre mňa mixom zvláštnych emócií. Akosi ma dostala melanchólia a spomienky. Spomienky na detské časy keď som verila nato, že darčeky nosí Ježiško a presne on zazvoní na zvonček počas štedrovečernej večere. Vtedy som sa nadšene rozbehla k darčekom a baliaci papier „lietal" všade naokolo. Dnes som však už „Veľké dievča" a viem, že darčeky nosí „Ježiško" a prevteľuje sa pri tom do členov našej rodiny. A keďže už nie som malá viem aj to, že Vianoce nie sú len o darčekoch ale o niečom úplne inom. Jeden darček ktorý som si našla pod stromčekom tento rok mi však ukázal mnoho vecí.  Vecí z môjho vnútra ktoré boli hlboko na dne mojej duše...Tue, 03 Jan 2012 19:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/285003/Ten-cajnik-dobra-a-lasky.html?ref=rss„O zožratej empatií...“ (kristenluptakova)Veľa ľudí mi hovorí, že som empatická a pripúšťam si veci ktoré sa ma priamo nedotýkajú. Niekto to považuje za zlé ale ja to mám „zakódované“ vo svojej povahe.  Myslím si, že empatia je veľmi dobrá vlastnosť ale vcítiť sa do niekoho iného nie je len také jednoduché. Ak túto vlastnosť máte jedná sa o dvojsečnú zbraň to, že sa viete vcítiť do emócii iného je pekné ale niekedy aj psychicky veľmi náročné. Úprimne nosiť na chrbte „ruksak s nápisom empatia“ je ako naložiť si do toho skutočného drevené polená a kráčať do kopca. Na druhej strane tento pomyselný „ruksak“ z Vás urobí veľkého človeka. Pozrieť sa na človeka jeho očami je  veľmi poučné. Ja mám však pocit, že dnešná doba empatiu zožrala.Mon, 28 Nov 2011 21:15:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/281914/O-zozratej-empatii.html?ref=rss„Šikanovanie – téma ktorá je stále tabu...“ (kristenluptakova)Bola som v šoku z toho čo som si nedávno k  tejto téme prečítala na internete. Šiestaci sa pustili do svojho len jedenásťročného „spolužiaka“ a nakoniec ho zo školy musela odviesť záchranka.  Tento incident sa stal v malej dedinke neďaleko Prešova.  Správa ďalej uvádza, že Benjamína v škole šikanovali už dlhšiu dobu ale v škole si údajne nič nevšimli.  Tak odkiaľ je potom známe, že napádanie tohto chlapca trvalo dlhšiu dobu? Niekto o tom predsa vedieť musel.  Naozaj sa nenašiel nikto z jeho spolužiakov kto by sa ho v kolektíve zastal? V tomto prípade by som to nezhadzovala na vek pretože dnes sú deti vo veku 12 rokov tak vyspelé, že dokážu racionálne uvažovať a rozlíšiť čo je dobré a čo zlé. Kde sa teda v tomto prípade stala chyba?Sat, 12 Nov 2011 19:00:00 +0100http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/278805/Sikanovanie-tema-ktora-je-stale-tabu.html?ref=rss„Dúhová sága časť tretia – Akcia barman“ (kristenluptakova)Pokračovanie poviedok z edície „Dúhová sága.“ Valéria nie je obyčajné dievča aj jej fyzický vzhľad o tom jasne hovorí. Výzorom ulahodí nejednému, mužskému oku. Má zhruba 170 centimetrov štíhlu, ženskú postavu a dlhé sýtočervené vlasy. Jej tvár zdobia oči modré ako azúrové more a pery červené ako krv. Všetky tieto črty dokonale svietila na bledej koži. Ona sama si svoj potenciál neuvedomuje a je uzavretá vo svojom vlastnom svete. Jediné čo pre ňu v živote nejaviac znamená je momentálne škola ktorú navštevuje. Študuje aplikovanú psychológiu a po škole pracuje vo veľkom kníhkupectve ktoré sa nachádza v obchodnom centre mesta v ktorom je jej univerzita. Na univerzite má najlepšiu priateľku Valériu ktorá sa ju snaží aspoň občas odtrhnúť od učenia a ukázať jej, že život nemažme iba prežívať ale treba si ho aj užívať...Wed, 12 Oct 2011 19:00:00 +0200http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/277550/Duhova-saga-cast-tretia-Akcia-barman.html?ref=rss