reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Kristen Luptáková

Kristen Luptáková

Bloger 
  • Počet článkov:  81
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som snívajúci blázon ktorého to nikdy neomrzí. Tvrdím, že nič čo si zaumienime pre nás nie je nedosiahnuteľné. Možno práve preto mi Boh "fúkol do hlavy" talent na písanie. Niekedy Vás zabíja a niekedy zas poháňa ako motor toho najsilnejšieho auta. V rokoch 2009-2011 som pracovala pre FANKLUB ZUZANY SMATANOVEJ niekoľkonásobnej držiteľky ceny Slávik v kategórií speváčka. Keďže moje rodné mesto Banská Bystrica, je aj mesto básnikov mala som tú česť prezentovať v rokoch 2009-2013 moju tvorbu na podujatí „ARS POETICA NEOSOLIENSIS“ pod vedením básnika Miroslava Kapustu. Zoznam autorových rubrík:  Svet filmu - 2014Temná tvár módy (séria)Mars vs. VenušaMalé dievča v Prahe :)Moje meno je žovotMúza 2011APN - 2011RecenzieSvet okolo násSvet žienSlovensko aktuálnePsychológia na vlastnej kožiPoviedkySúkromnéNezaradené

reklama

Svet okolo nás

Vážiť si okamih...

Kristen Luptáková

Vážiť si okamih...

Okamih. Jednoduché slovo. Možno ho málo používame ale vedzte, že aj ten najjednoduchší okamih môže v našom živote, tvoriť veľké veci. V dnešnej dobe ktorá je čoraz rýchlejšia prehliadame všadeprítomné „čaro okamihu.“

  • 16. apr 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 244x
  • 2
„Facebookovo-vzťahová níž“

Kristen Luptáková

„Facebookovo-vzťahová níž“

V prvom rade chcem každému z Vás poďakovať za priazeň v roku 2013. V roku 2014 Vám prajem veľa lásky, úspech v škole/práci a HLAVNE pevné zdravie. Myslím si totiž, že zdravie je to najväčšie bohatstvo ktoré máme :)! Raz som povedala jednu vetu: „Som ako špongia - nasávam." Z tejto vety sa stal časom vtip ale v tej chvíli som hovorila o podnetoch. Podnetoch na písanie. Všetky ich zbieram zo svojho života. Inšpiráciu nájdete na stretnutiach s priateľmi, na ulici či v MHD..Dnešná téma je určite známa každému z Vás. Sociálne siete prišli do nášho života už dávnejšie. Ale asi najviac do nášho života zasiahol Facebook. Občas si myslím, že si Mark svoj projekt mal naozaj ponechať na univerzite. Že si bez neho neviete predstaviť život? Ale život bežal aj bez neho a predstavte si, že to bolo len pár rokov dozadu. A myslím si, že sa žilo bez Facebooku jednoduchšie a plnohodnotnejšie. Napadlo Vám, že od chvále príchodu Facebooku do nášho života sme pohodlnejší? Uzavretejší? Jednoducho menej komunikujeme. Prečo ísť na kávu a rozprávať sa keď si stačí zapnúť Facebook či inú sociálnu sieť? Naozaj sú sociálne siete k životu tak potrebné? A prospievajú nám alebo naopak?

  • 9. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 227x
  • 0
„Ďakujem a želám ....“

Kristen Luptáková

„Ďakujem a želám ....“

Ďakujem sa u mnoho ľudí už stratilo. A práve v sviatočnom čase by sme naň nemali zabúdať. Prišlo „veľké finále." Nulujeme si „tachometre" a začíname znova. Dávme si predsavzatia ktoré aj tak pri stresovom životnom tempe po pár dňoch „zapadnú prachom." A možno by stačilo byť lepší k okoliu, viac sa usmievať a nemyslieť len na seba .... To si odnášam do magickej 2013-tky....A Vám chcem poďakovať, že som tu s Vami mohla byť.... Bola to presne sobota 8. januára 2011 15:26 a ja som nabrala odvahu niečo sem o sebe „capnúť"....A chcem teda povedať ĎAKUJEM a zaželať Vám zo srdca pár vecí .....Nech je to pre Vás šťastné a magické..., láskavé... hravé..... nech sa splní čo si prajete .... nech pokoj v duši nájdete ....

  • 31. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 216x
  • 0
„Najhoršie recenzie“

Kristen Luptáková

„Najhoršie recenzie“

Je fakt, že „recenzovanie" niekedy stretne každého z nás. Niekto o nás po meste roznáša len samé „zlé recenzie" a niekto zas dobré. Najsmutnejšie je, že ak sa o nás rozprávajú zlé veci druhá strana si často nie je vedomá toho aké to môže mať následky. V dnešnej dobe sa málo ľudí riadi heslom: „Dôveruj, ale preveruj." Horšia „recenzia" našej osoby ktorá sa odkláňa od skutočnosti v dnešnom svete nie je ojedinelá. Určite sa to už stalo nejednému z vás. Ale ako som začala uvažovať o tejto téme napadlo mi, že v živote nepočúvame o nás len „zlé recenzie." Veľa ľudí o nás rozpráva svoje „pozitívne recenzie." Prečo sa však zameriavame len na tie zlé a niekedy zabudneme, že existujú aj tie „dobré recenzie?"

  • 22. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 284x
  • 2
„Odzvonil priateľstvám na život a na smrť umieráčik?“

Kristen Luptáková

„Odzvonil priateľstvám na život a na smrť umieráčik?“

Včera som nemohla zaspať a tak som si pustila môj najobľúbenejší seriál. Myslela som si, že pár častí mi postačí a budem o chvíľu spať. Žiaľ najprv som sa prehadzovala v posteli a neskôr som čítala. Spomínala som na chvíle ktoré boli pre mňa v mladšom veku veľmi dôležité a uvedomila som si jednu vec. Prešlo iba krátke časové obdobie a všetky moje zážitky sú už pretavené do spomienok. Položila som si otázku: „Odzvonil v dnešnej dobe priateľstvám už umieračik?" Napriek zážitkom, spomienkam a fotografiám ktoré mám stále niekde odložené nerozlučné priateľstvo sa dnes už pokazilo zdá sa, že stratilo svoj glanc. Mení sa len číslo s pribúdajúcim rokom alebo sa mení aj doba? Myslím si, že to nebude len doba ale hlavne povahy ľudí sa časom menia, niektoré však zostanú zaseknuté na jednom mieste a vy máte pocit, že si nemáte čo povedať lebo ste už niekde inde.

  • 10. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 382x
  • 0
reklama
„Nech žije čítanie!“

Kristen Luptáková

„Nech žije čítanie!“

„Prečítal som asi jednu knihu za život a aj to myslím, že nie úplne celú." Počula som niekoľko mesiacov dozadu z úst sedemnásťročného chlapca. Ja som len nechápavo pozerala a mala som pocit, že som zrejme z Marsu. Ako je možné, že niekto na prahu dospelosti má „na konte" toto hrôzostrašné číslo? Na svoj vek (v utorok som oslávila dvadsať) som prečítala už celkom dosť kníh. Okrem kníh, časopisov čítam blogy a prakticky čokoľvek čo ma zaujme. Možno sa jeho (ne)čítanie dá „ospravedlniť" faktom, že knihy sú dnes drahé ale ja to ako ospravedlnenie neberiem. Viem, že ak si nájde peniaze na alkohol tak by kniha nemala byť problém. Čítanie sa síce zdá jednoduché ale ku knihe si treba vybudovať vzťah presne tak isto ako k domácemu zvieratku. Knihy si treba vážiť ale na ich čítanie treba aj dospieť.

  • 1. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 333x
  • 2
„Malé gesto = veľká vec.... „

Kristen Luptáková

„Malé gesto = veľká vec.... „

Niekedy mierne povedané: „Sa všetko od rána kašle..." Boh, Aláh, Budha či Karma... Tá pozitívna stránka čohokoľvek menovaného si zrejme dnes „zasadla" na niekoho iného. Vám sa to začne ráno keď na vyžehlenú košeľu vylejete kávu, zmeškáte autobus a v práci neskoro odovzdáte dôležitú úlohu nariadenú šéfom. Najlepšie by bolo keby takéto dni neexistovali. Presne to som si hovorila počas tohto týždňa. Mala som pocit, že deň nemá konca a noc je naopak príliš krátka. Až v piatok som si uvedomila, že stačí tak málo aby Vám to urobilo úsmev na perách. Stačí čokoľvek malé čo si v bežnom chaose nevšimneme aby nám zostalo lepšie na duši. Vtedy si povieme: „Naše starosti nie sú až také veľké aké sa zdajú...

  • 7. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 243x
  • 0
„Afrika vs. Showbiznis“

Kristen Luptáková

„Afrika vs. Showbiznis“

Je ľahké upratať si rebríček hodnôt? Čo k tomu človek vlastne potrebuje? Hmmmm.... Zamyslím sa. Asi  na tento „čin" treba dospieť. Nemyslím fyzicky. Myslím to tak, že človek musí svoju veľkosť objaviť tam hlboko v sebe. V detskom veku sa naučíme rozlišovať čo je dobré a čo zlé vtedy keď nám rodič povie: „Toto nesmieš lebo..." Dospievaním sa dostaneme na akúsi vyššiu úroveň. Myslím si, že nech si tento článok prečíta ktokoľvek som si istá, že tieto veci dokáže rozlíšiť. Vedia to rozlíšiť politici, boháči, verejný činitelia či ľudia pracujúci v charitatívnych organizáciách. Vraj pomôcť môžeš iba vtedy ak máš nazvyš ale filantropií sa môže venovať aj obyčajná účtovníčka. Aj napriek tomu, že dobrú dušu nájdete v akejkoľvek sociálnej vrstve ľudia akosi zabúdajú venovať pozornosť tomu čo je naozaj potrebné...

  • 24. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 331x
  • 0
„Televízia bez úrovne?“

Kristen Luptáková

„Televízia bez úrovne?“

Viete si predstaviť jeden deň bez televízie? Ja som ho zažila niekoľkokrát a vždy ma to donútilo položiť si otázku: „Potrebujem ju naozaj k životu?“ Rovnaká situácia sa zopakovala pri nedávnom výpadku televízie a internetu. Po tejto udalosti  som si uvedomila, že televízia sa stala požieračom nášho voľného času. Niekedy sme natoľko unavený, že už nič iné ako „čučať do bedne“ nezvládneme a tak sa usadíme pred toto médium, ktoré nám často vstupuje aj do snov. Čítať knihu sa v tomto období už považuje za nemoderné či stratu času. Ale hľadať útechu v knihách pre mňa predstavuje oveľa viac ako pozerať do plastového monitora. Mám totiž pocit, že v tom plastovom zázraku v poslednej dobe zavládol poriadny chaos.

  • 21. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 451x
  • 2
„Vek je len číslo? Asi to bude inak.... „

Kristen Luptáková

„Vek je len číslo? Asi to bude inak.... „

„Nezáleží na tom koľko máš rokov ale na koľko sa cítiš..." No, to by sme mali ja sa cítim tak na 25. Občas sa síce pýtam či je to normálne ale, že vraj to je úplne v poriadku. Vždy som si myslela, že na veku až tak nezáleží však ak si rozumieme je to úplne jedno ale.... Presne to ale tam je.  Vidím ho každodenne u už to začína byť mierne desivé a ja sa pýtam: „Kde bude táto spoločnosť keď moje deti budú mať dvadsať ako teraz ja? Budú sa vedieť obrniť ak im niekto možno mladší či starší bude tvrdiť rôzne veci? Dokážu si utvoriť názor a zo všetkého zobrať to dobré?

  • 5. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 618x
reklama
„Zvrhlé mamičky“

Kristen Luptáková

„Zvrhlé mamičky“

Matka. Slovo ktoré by malo pre každého z nás znamenať: Bezpečie, ochranu či útočisko. Mama by mala byť práve ten človek ktorému sa vyplačeme alebo sa s ním dokážeme tešiť. Určite je mama pre Vás aj morálnym vzorom. Pre mňa osobne áno. Však koho iného by som si mala na tento „post“ dosadiť? Ale mama nie je vždy práve tá morálna. Spadla mi sánka vo chvíli keď som si prečítala článok o tom ako „ideálne mamičky“ roztrúsené ďaleko po svete robia pre svoje deti „všetko.“ Plnia si na nech totiž zrejme svoje detské sny a robia z nich priam terče pre sexuálne narušených ľudí. Som podľa Vás príliš konzervatívna? Posúďte sami či sa tento spôsob zviditeľňovania detí dá považovať za normálny či morálny. Čítajte ďalej v článku.

  • 27. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 833x
„Ten čajník dobra a lásky....“

Kristen Luptáková

„Ten čajník dobra a lásky....“

Tohtoročné Vianoce boli pre mňa mixom zvláštnych emócií. Akosi ma dostala melanchólia a spomienky. Spomienky na detské časy keď som verila nato, že darčeky nosí Ježiško a presne on zazvoní na zvonček počas štedrovečernej večere. Vtedy som sa nadšene rozbehla k darčekom a baliaci papier „lietal" všade naokolo. Dnes som však už „Veľké dievča" a viem, že darčeky nosí „Ježiško" a prevteľuje sa pri tom do členov našej rodiny. A keďže už nie som malá viem aj to, že Vianoce nie sú len o darčekoch ale o niečom úplne inom. Jeden darček ktorý som si našla pod stromčekom tento rok mi však ukázal mnoho vecí. Vecí z môjho vnútra ktoré boli hlboko na dne mojej duše...

  • 3. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 373x
  • 0
„O zožratej empatií...“

Kristen Luptáková

„O zožratej empatií...“

Veľa ľudí mi hovorí, že som empatická a pripúšťam si veci ktoré sa ma priamo nedotýkajú. Niekto to považuje za zlé ale ja to mám „zakódované“ vo svojej povahe. Myslím si, že empatia je veľmi dobrá vlastnosť ale vcítiť sa do niekoho iného nie je len také jednoduché. Ak túto vlastnosť máte jedná sa o dvojsečnú zbraň to, že sa viete vcítiť do emócii iného je pekné ale niekedy aj psychicky veľmi náročné. Úprimne nosiť na chrbte „ruksak s nápisom empatia“ je ako naložiť si do toho skutočného drevené polená a kráčať do kopca. Na druhej strane tento pomyselný „ruksak“ z Vás urobí veľkého človeka. Pozrieť sa na človeka jeho očami je veľmi poučné. Ja mám však pocit, že dnešná doba empatiu zožrala.

  • 28. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 697x
  • 2
„Šikanovanie – téma ktorá je stále tabu...“

Kristen Luptáková

„Šikanovanie – téma ktorá je stále tabu...“

Bola som v šoku z toho čo som si nedávno k  tejto téme prečítala na internete. Šiestaci sa pustili do svojho len jedenásťročného „spolužiaka“ a nakoniec ho zo školy musela odviesť záchranka.  Tento incident sa stal v malej dedinke neďaleko Prešova. Správa ďalej uvádza, že Benjamína v škole šikanovali už dlhšiu dobu ale v škole si údajne nič nevšimli. Tak odkiaľ je potom známe, že napádanie tohto chlapca trvalo dlhšiu dobu? Niekto o tom predsa vedieť musel. Naozaj sa nenašiel nikto z jeho spolužiakov kto by sa ho v kolektíve zastal? V tomto prípade by som to nezhadzovala na vek pretože dnes sú deti vo veku 12 rokov tak vyspelé, že dokážu racionálne uvažovať a rozlíšiť čo je dobré a čo zlé. Kde sa teda v tomto prípade stala chyba?

  • 12. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 983x
  • 1
„Kráľ popu – Michael Jackson“

Kristen Luptáková

„Kráľ popu – Michael Jackson“

Michael Joseph Jackson tak znie jeho celé meno. Pre niekoho možno neznáme no pre jeho priaznivcov je jasné, že ide o Michaela Jacksona. Speváka, tanečníka, skladateľa, otca, syna... U ľudí dokázal vyvolať doslova davovú psychózu. Myslím si, že väčšina ľudí ho milovala. Ale nie všetci. Je jasné, že vždy je skupina „pre" a skupina „proti." Či už ide o interpreta, spisovateľa, maliara alebo iného umelca. Ako sa hovorí: „Každá minca má dve strany." A tak rovnako ako ktokoľvek aj Michael Jackson mal priaznivcov ale aj „tú druhú stranu." Žiť v prostredí showbiznisu určite nebolo jednoduché. Je samozrejmé, že jeho meno vzbudzovalo veľký záujem a bulvárne plátky boli schopné pre akúkoľvek senzáciu zachádzať až do krajností... Dnes chcem všetko nechať tak...

  • 26. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
„Úspech iného? Fúúúúj...“

Kristen Luptáková

„Úspech iného? Fúúúúj...“

Úspech = Veľa peňazí na účte, príťažlivá partnerka alebo mať dostatok financií na trendové oblečenie? Pokiaľ počujem slovo úspech uvedomím si, že to nepredstavuje niečo jednotvárne. Viem, že často to čo považujem za úspech ja môže znamenať pre iného pojem banalita. Ale úspech nie je len v peniazoch, drahom aute, dobrom pracovnom mieste a konvenciách. Úspech = pomyslená mozaika toho čo považujeme za úspech my a je celkom možné, že sa to ani nedá chytiť. Viem však, že úspech mnoho ľudom v mojom okolí zanechal vrásky na čele. Neskôr som pochopila aj to, že nie všetci ľudia si dokážu vzájomne prijať len dobré veci. Častá reakcia na úspech druhého by sa dala prirovnať k jednému, stručnému slovu: „Fúúj..." „Dobroprajnosť" je všadeprítomná.

  • 24. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
„Celé je to o skladačke“

Kristen Luptáková

„Celé je to o skladačke“

Niekoľko mesiacov dozadu som si tak kráčala po ulici a myslela som si, že to bude zasa len bežná cesta zo školy. Nikdy však neviete kedy to príde. Áno myslím presne „to" však viete, že čo myslím nie? :) Nie je to nič svetoborné stretne „to" každého z nás niekto si to všimne a patrične to využije a niekto si proste ďalej kráča domov, uvarí si svoj poobedňajší čaj na balkóne a zapáli si svoju obvyklú cigaretu. A tak to bolo aj v ten obvyklý deň. Išla som presne tadiaľ ako vždy, stretávala som tie isté tváre a kroky smerovali tak ako obvykle. Malo to však jeden rozdiel prečítajte si v čom to bolo odlišné. Občas totiž treba mať otvorené oči dokorán.

  • 3. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
„Smrť nevnímame pokiaľ nám neuštedrí facku a žiada si rešpekt“

Kristen Luptáková

„Smrť nevnímame pokiaľ nám neuštedrí facku a žiada si rešpekt“

Nikto vlastne nevie aké to bude. Tam niekde za oblakom kam sa pozerajú Vaše oči keď je vonku jasno alebo niekde hlboko v jadre našej Zeme? Tam skončia ľudia čo nerešpektujú zákon, rasovú toleranciu, rozdielnosť pohlavia či jednoducho starú ale pravdivú vetu: „Nikdy neudrieš nikoho a ženu už v žiadnom prípade? To nedokáže nikto predpovedať ale vieme, že smrť existuje stačí si zapnúť správy a smutne si priznať, že nikto z nás tu nebude žiť večne. V rozprávkach zobrazovaná ako smrtka v čiernom držiaca v ruke kosu či čierny tieň. Určite to nepojmem dnes depresívne ale so zdravým úsudkom a žiaľ aj konkrétnym príkladom. Čítajte ďalej a premýšľajte spolu so mnou.

  • 11. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
„Prezleč si kabát“

Kristen Luptáková

„Prezleč si kabát“

Možno ma táto moja menšia záľuba načisto „zdeformuje“ hovorím si potichu v súkromnom priestore mojej hlavy. Potom si kladiem otázku: „Je to normálne?“ Znovu chvíľku uvažujem a odpoviem si: „Je to normálne.“ Robí to veľa ľudí predsa nie som jediná a som v tom už dostatočne zbehlá nikto z mojich priateľov si to nevšimne o cudzích ľuďoch ani nehovorím. Nemajte strach, nie je to nič nelegálne, úchylné či čudácke. Ide o úplne jednoduchú vec. Pozorovanie, ľudí ich reakcií a konania. Ktokoľvek z Vás to aspoň raz v živote urobil. Toto pozorovanie mi prinieslo jeden poznatok. Mnoho ľudí dokonca ľudí čo sú nám blízky „nosia počas života masku“ či ľudovo povedané „prezliekajú si kabát.“ Niekedy to robia a uvedomujú si to, niekedy to robia lebo si to vyžaduje situácia a niekedy to robia nevedome.

  • 7. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
„Generačný masaker?“

Kristen Luptáková

„Generačný masaker?“

Krásne spomienky na detstvo tie mi nevezme asi nikto. Spomínam si na voňavé tulipány v záhrade mojej starkej. Chcela som jej pomôcť, a tak som všetky hlavičky obtrhala dolu do vedra v domnienke, že je to správne. Spomínam si na kŕkajúce žaby v našom jazere ktoré dopĺňali cvrčky svojím spevom. To sa nezmenilo dodnes. Keď som večer nemohla zaspať, počúvala som rozprávky môjho starého otca. Tie klasické a poučné. Stará mama mi piekla a varila to čo som si želala. V detstve sú to farby, vône, chute, emócie a zážitky. K detstvu neodmysliteľne patria aj rozprávky. Mňa sprevádzal Maťko a Kubko, Matelko, Makulienka, Včielka Maja či seriál pre deti Kuko a Puko. Na dve milé figúrky spomínam dodnes s úsmevom. Mala som šťastie ale čo generácie dnešných detí? Čo sú v dnešnej dobe rozprávky?

  • 25. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
reklama
SkryťZatvoriť reklamu