„Smrť nevnímame pokiaľ nám neuštedrí facku a žiada si rešpekt“

Autor: Kristen Luptáková | 11.5.2011 o 20:15 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  964x

Nikto vlastne nevie aké to bude. Tam niekde za oblakom kam sa pozerajú Vaše oči keď je vonku jasno alebo niekde hlboko v jadre našej Zeme? Tam skončia ľudia čo nerešpektujú zákon, rasovú toleranciu, rozdielnosť pohlavia či jednoducho starú ale pravdivú vetu: „Nikdy neudrieš nikoho a ženu už v žiadnom prípade? To nedokáže nikto predpovedať ale vieme, že smrť existuje stačí si zapnúť správy a smutne si priznať, že nikto z nás tu nebude žiť večne. V rozprávkach zobrazovaná ako smrtka v čiernom držiaca v ruke kosu či čierny tieň. Určite to nepojmem dnes depresívne ale so zdravým úsudkom a žiaľ aj konkrétnym príkladom. Čítajte ďalej a premýšľajte spolu so mnou.

Náhody nám pomáhajú na chvíľočku zastať...

„Nejako sa to hrozne rozmohlo.“ Konštatovala som v jednom internetovom rozhovore o tom, že mnoho mojich priateľov opustil člen ich rodiny. Po tejto vete som si uvedomila, že môj strach zo smrti to ešte viac znásobuje a že tá zhoda okolností sa mi vlastne nepáči (však komu by sa to páčilo) spôsobuje mi na duši des. Vždy sa teda odhodlám ponúknuť pomoc aj keď viem, že na 99,9% budem odmietnutá poprajem teda súcit a radšej sa stiahnem. Vtedy ma začne „ticho štuchať“ myšlienka, že ani ja si neužijem tento svet večne a raz sa to skončí. Toto nepríjemné obdobie dokonca spôsobilo, že som sa stiahla do úzadia a viac som komunikovala sama so svojím ja ako s ja niekoho iného. Možno si poviete že si to príliš pripúšťam ale asi to bude len prozaická empatia.

Jeden príbeh...

Dodnes intenzívny zážitok z detstva vo mne zanechal hlboké stopy. Spomínam si na svojho dedka ktorého som mala veľmi rada aj napriek tomu, že som bola v dobe keď ešte žil len malé dievčatko. Bude to asi v tom, že v období detstva si veci tak nejako spájate dokopy a vnímate svoje emócie oveľa intenzívnejšie, vyrovná sa tmu možno už len obdobie skoršej puberty. Keď som bola svojho dedka naposledy navštíviť mala som potrebu zrazu s ním viac hovoriť, chcela som byť pri ňom dokonca ma „navštívili“ výčitky svedomia zato, že som sa vždy snažila z návštevy vykrútiť či dokonca som ťahala starých rodičov čím skôr preč. Dodnes ma to mrzí ale to sú tie detské chyby ktoré sa v detstve žiaľ stavajú. Po tomto intenzívnom pocite, bolo to necelé dva mesiace po návšteve, môj dedko už nežil... Rozhodla som sa ísť na jeho pohreb, veľmi ma to vzalo a bola som smutná. Avšak najhoršie bolo to, že si ho neviem odvtedy vybaviť inak iba tak ako som ho videla na tom pohrebe .... Niekoľko nocí sa mi s ním snívalo dokonca som mala pocit ako keby mi chcel v snoch niečo naznačiť no ja som nechápala. Vtedy som však pochopila jedno. „To čo máme si vážime až keď to stratíme.“ Jediné čo mi zostalo sú spomienky a úcta k smrti samotnej i tomu človeku.

Smrť vzbudzuje rešpekt ale HLAVNE by to mala byť úcta...

Presne tá úcta mnoho ľudí nesprevádza o čom svedčia nespočetné (a samozrejme anonymné) príspevky v mnohých diskusiách o nedávnej smrti vizážistu Alexa. Nemala som žiaľ tú česť spoznať ho osobne. Tíško som len obdivovala jeho prácu a dúfala, že raz bude líčiť moju mamu ako o tom vždy snívala a možno aj mňa. Už sa tak nestane lebo nie je medzi nami. Nech, už sú však okolnosti jeho smrti akékoľvek. Zomrel človek a to chce úctu a zamyslenie. Zamyslenie ohľadom toho, že nič netrvá večne. Urážky sú v tomto prípade viac než nemiestne, nevhodné a úbohé. Preto práve ten rešpekt. Rešpekt k tomu človeku a k smrti.

Bodka na záver

Alex! Tvoja duša je teraz niekde „tam hore“ a dozerá na pozemské záležitosti. Tam kde si už nemá dosah ani bulvár ani zlo ako také. Tam nájdeš večný pokoj a premeníš sa na Anjela. Pokoj s Tebou...

V úcte a tichu na duši Kristína

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

ŠPORT

Od hladu zabíjal prakom holuby, Alves pokoril legendu za pár sekúnd

Futbal vám prinesie len žiarlivosť, pokrytectvo a falošných priateľov, tvrdí obranca Juventusu Dani Alves.


Už ste čítali?