Link na prvú časť poviedky TU: http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/262454/Duhova-saga-cast-prva.html
Link na druhú časť poviedky TU:http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/277531/Duhova-saga-cast-druha-Pady-a-vzlety.html
„No čo tak zízaš Val? Mám niečo na tvári? Mimochodom ty sa s tým idiotom kamarátiš? Myslela som si, že priateľov si vyberáš lepšie ale očividne som sa mýlila. Ten chalan vraj lieta v nejakom probléme dávaj si na neho pozor. Všetci o ňom hovoria, že je to čudák nemá žiadne dievča a na škole má len jedného kamoša. Mimochodom to ten s ktorým ťa chcem zajtra zoznámiť. Ale neboj sa on je v pohode to s kým sa kamoší na neho nemá žiadny vplyv.“ „OK. A mimochodom nie je to môj kamoš jasné?“ „Tak prečo sa Ti zdravil?“ „Čo ja viem asi ma pozná zo školy – chodím s ním na prednášky. Toto je výsluch? Nakupujeme alebo kecáme?“ „Dobre, dobre len som sa pýtala ideme po tie Tvoje šaty?“ „Mohli by sme lebo inak na tú párty žiaľ nebudem môcť ísť.“ „Takú radosť by som Ti neurobila. Ide sa po Tvoje šaty.“ Dievčatá prešli presne do stredu obchodného centra kde nastúpili do skleného výťahu. Tak a dostali na samotný koniec najvrchnejšieho poschodia do luxusne vyzdobeného obchodu. „Lukrécia ty máš pocit, že som vykradla banku dobre vieš, že takýto luxus si nemôžem dovoliť.“ „Prestaň ten obchod je perfektný to je prvá vec, druhá vec je, že tam majú perfektné zľavy takže nie je čo riešiť. Tretia vec je, že tie šaty sú ako ušité pre Teba a hádam nechceš aby si ich na tú párty kúpila nejaká krava ktorá ja kosť a koža. Úprimne roztrhlo by ma od jedu!“ „Fajn, ale ak budú drahé nekúpim si ich ani náhodou potrebujem prachy na dôležitejšie veci.“ „Nezblázni sa a pohni si nemám nato celí deň.“ Predajňa bola domyslená do najväčšieho detailu. Spoločenské šaty v jednej časti a v druhej zasa oblečenie do klubu na večer. Valéria sa ani poriadne nestihla porozhliadnuť po predajni a jej kamarátka ju už ťahala k figuríne ktorá bola presne v strede predajne a bola dokonalo nasvietená. Figurína vyzerala tak realisticky, že človek by si myslel, že to nie je kus plastu ale ozajstný človek. Na nej viseli temno - modré šaty s výstrihom tvaru V spredu ale aj na chrbte. Lukrécia v sebe nezaprela vášeň pre nakupovanie a už ťahala Valériu do skúšobnej kabínky. „Rýchlo si ich obleč chcem ťa v nich vidieť.“ O pár sekúnd sa Valéria videla v šatách v odraze veľkého zrkadla. „Sú naozaj pekné.“ Povedala Valéria. Ale tá cena je hrozná. Je to viac než môj mesačný plat v kníhkupectve. „Si moja kamoška a keďže ťa mám veľmi rada tak tie šaty dostaneš ako darček.“ „Zbláznila si sa to v žiadnom prípade!“ „Ale dobre vieš, že môj otec má veľa peňazí a posiela mi ich každý mesiac takéto šaty sú pre mňa nič a určite sa Ti zídu. Ale budeš mi musieť niečo sľúbiť.“ „Vedela som, že v tom bude háčik.“ „Neboj sa nie je to nič hrozné stačí ak so mnou pôjdeš zopárkrát žúrovať bez toho aby si sa tvárila tak kyslo ako keď som ťa o to prosila naposledy. Nechcem žiadne prachy ani aby si robila neviem čo iba toto.“ „Fajn, vezmem si od Teba tie šaty ale budem Ti ich splácať.“ „O tom sa porozprávame neskôr vyzleč to nech ich zaplatím.“
O hodinu na izbe dievčat...
„Ešte raz Ti ďakujem ta šaty.“ „Nemáš začo aj nabudúce. Zajtra sa budeme od rána pripravovať na večierok chcem aby si mala dokonalé vlasy a tie doplnky ktoré sme kúpili v bižutérií sú perfektné.“ Dievčatá sa rozprávali ešte dlho. Nakoniec ich však zmohla únava z náročného dňa.
V piatok sa prebudil až niečo po desiatej. Valéria sa zobudila prvá ako vždy so zvláštnym pocitom. Znovu mala ten sen o ktorom nevedela dokonca ani jej priateľka. Netušila ani o jej zvláštnych pocitoch. Nevedela o tej emócii ktorú prechovávala k NEMU. A mala strach z tej párty ktorú ju Lukrécia zavolala. Najradšej by sa vyhovorila na migrénu. Ale predsa to bola jej najlepšia priateľka. Rozhodla sa, že pripraví raňajky pri dvojplatničke a malej chladničke v internátnej izbe sa toho vera variť nedalo. Ale káva a obložené chlebíčky na piatkové ráno nie sú raňajky na zahodenie. „Ahoj“ Ozvalo sa chrapľavým hlasom. „Dobré ráno.“ Odpovedala Valéria. „Sadni si k stolu raňajky sú hotové.“ „To je z vďaky za tie šaty alebo ma chceš ukecať aby som šla na tú párty sama?“ „Nie, nie viem, že u Teba prehováranie nemá zmyslel. Som pripravená na párty.“ „Tak dnes z Teba nestíham a to je len ráno. Idem sa rýchlo najesť kým ťa neprejde toto štádium. Potom Ti začnem robiť vlasy“
Raňajky prebehli pomerne rýchlo. O chvíľku bol obed a dievčatá sa pomaly chystali na večernú zábavu. V poobedných hodinách si objednali Pizzu. Okolo ôsmej už bolo všetko hotové. Lukrécia mala fialový top a Valéria temno – modré šaty. Vlasy mala vypnuté dohora a červené, dlhé pramene jej padali po bokoch hlavy. Lukrécia si nechala svoje čierne vlasy rozpustené a urobila si jemné kučery. Pred jedenástou sa pobrali do baru kde sa mala konať párty. Údajne sa tam malo objaviť viac ľudí z univerzity a Valéria bola zo všetkého poriadne nervózna. „Val? Sľúb mi, že s tým fešákom prehodíš aspoň pár zdvorilostných fráz. Nenútim ťa s ním randiť ale pokecať by si s ním mohla. To ťa nezabije.“ „Sľubujem, že sa budem správať slušne!“ Povedala Valéria a sprisahanecky sa pri tom usmiala. „Už sme na mieste – nasleduj ma.“ Povedala Lukrécia a už sa prešmykla popri svalnatom chlapovi – strážil zadný vchod baru. „Prečo sa zakrádame ako votrelci?“ Spýtala sa Valéria. „Bar patrí jednému môjmu známemu a hádam si nemyslíš, že nás nechá trčať v tej fronte deciek.“ Bar bol priestranný aj keď naoko pôsobil ako maličký. Do nálady hrala príjemná hudba a celú atmosféru dotváralo fialové podsvietenie. Lukrécia ju opäť vytrhla z myšlienok a ťahala ju smerom k baru. „Toto je môj kamarát Viktor. Viktor, toto je Valéria moja najlepšia kamarátka a zároveň spolubývajúca na intráku. Nechám Vás tu volá ma Robert idem za ním.“ A už bola preč. „Videl som ťa v škole a bola si mi veľmi sympatická. Dúfam, že Ti nebude prekážať ak ťa pozvem na drink a dnes večer Ti budem robiť spoločnosť.“ „Budem rada posadíme sa k stolu? Vlastne ty nemusíš byť za barom keďže tu pracuješ?“ „Nie, práve mi ,,padla" nahradí ma kolega.“ Viktor sa otočil a zamával svojmu kolegovi. Valériu až trhlo keď zistila, že je to ON! Jej zdesenie na tvári si musel všimnúť aj jej spoločník. „Tento večer bude zaujímavý.“ Povedala si v duchu Valéria keď kráčala smerom k stolu spolu s Viktorom...
Pokračovanie nabudúce!!!
