„Malé dievča v Prahe - II.“ ( Bolo raz jedno metro vo veľkom meste)

Autor: Kristen Luptáková | 11.1.2013 o 21:30 | Karma článku: 4,45 | Prečítané:  349x

Na začiatku bol jeden sen. Jeho záručná doba bola 10 rokov. Sen navštíviť Prahu. Chcela som ju ochutnať, ovoňať a obehať. Mať modriny, otlaky a zážitky. Nič neprichádzalo... Až sa jedného dňa stretlo ženské osadenstvo: Moja mama, jej kamarátka + dcéra a ja...Zdalo sa, že sa to neuskutoční až nakoniec...Jedna študentská internátna „dvojbunka", naše auto a mapa. Dámska jazda sa mohla začať a musím povedať, že bola plná smiechu. Nikto sa nestratil, nič si nezlomil a ani žiadna pokuta nás nezastihla. Aj keď...  Ale o tom až neskôr... Nečakajte siahodlhé opisovanie pamiatok. Ide „len" o vtipné zážitky žien na jednej síce krátkej, ale nezabudnuteľnej ceste do Prahy :)......Prajem príjemné čítanie.... Linka na prvú časť:http://kristenluptakova.blog.sme.sk/c/317327/Male-dievca-v-Prahe-1cast-Ako-som-sa-tam-vlastne-dostala.html

 

Kokos! To bolo jediné slovo ktoré ma napadlo keď som uvidela tú hromadu ľudí v metre. Zábavná bola hneď situácia pri predajnom okienku na lístky. „Neviete nám prosím povedať ktorá linka jazdí do centra?" „Cože ja Vám nerozumím..." Nuž, prirodzene nasledoval prechod na češtinu. A mne nezostáva nič iné ako si zasa položiť otázku: Ako je možné, že mi im rozumieme ale na opačnej strane kábla je to už o niečo ťažšie? Myslím si, že je to celé len o ich prístupe k veci. Vraj sme ich bratia. Áno. Stretla som tam príjemnú spoločnosť ale o tej bratskej láske by som vám niečo vedela napísať. O tom však v inej časti...  „Paninko, já nejsem informační centrum musíte se kouknut na mapku..." Tak díky „brácho" a toto malo byť zasa čo? Sedí v okienku metra a neverím tomu, že nevie kam čo premáva. Tak nám teda nezostalo nič iné len sa pozrieť na veľkú mapu. Koukáme a koukáme.... Musím sa priznať, že pozeranie na mapu je pre mňa asi ako azbuka... Jednoducho mi to v tomto smere nejako „neklape."  Ale nevadí! Úlohu hlavného „GPS" si na starosť zobrala Sisi a tak sme po pár minútach prišli aj na to, že sme na opačnej strane.

Vráťme sa však k tej hromade ľudí. Nemám to síce písomne (a ani po tom netúžim) ale ľudia čo ma poznajú naozaj dobre vedia, že stiesnené priestranstvo + kopa ľudí je pre mňa katastrofálna kombinácia. Žiaľ, príchod do Prahy znamenal presne toto. August, piatok a dopravná špička...Horda ľudí na eskalátoroch a na metro naskakujeme prakticky pred odchodom. Myslím si, že pohľad na mňa by vás veľmi rozosmial. Jazda bola síce cca. 5-minútová ale pocit a lá sardinka v konzerve počas transportu v kamióne jej nepridal na „kráse". V hlave mi bežali tie upozornenia z domu: "V Prahe sa hrozne kradne!" Klaustrofóbia sa ozvala a keď som sa z metra dostala konečne na vzduch tak som  pochopila, že tie sardinky v konzerve sa cítia oveľa lepšie keď sa dostanú na náš tanier:).

Pri pohľade na ulicu sa splnila jedna položka môjho „zoznamu."  Ovoňala som Prahu.... Celková atmosféra u mňa spôsobila to, že som zastala na chodníku, mala som otvorené ústa a slzy na krajíčku. Som naozaj v Prahe. Stojím tu na ulici a dýcham atmosféru toho čarovného mesta... Praha spôsobila to, že som onemela. Nie je to Bratislava, Banská Bystrica a ani Košice. Je to mesto kde sa mieša kultúra, nálada a nikto nikoho nerieši.

Cesta k slávnemu Orloju bola krátka. Počas nej ma niekto stihol chytiť za zadok a je mi jasné, že šlo skôr o nezbedného vreckára ako o nápadníka. Stál tam. Orloj. Pred ním hora ľudí a večerná atmosféra. Zobrala som do ruky foťák a bolo mi jedno, že som unavená po „hrkálkovej ceste." Praha žije stále a prázdnu ulicu som zažila len v nedeľu na nefrekventovanej ulici.... Orloj som nevidela hrať (vždy som premeškala celú hodinu) a jazdenie metrom ma začalo po pár dňoch fascinovať. Bola som naozaj TU!

 

...Usmievajte sa.... Kristína alias Kristen

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

ŠPORT

Od hladu zabíjal prakom holuby, Alves pokoril legendu za pár sekúnd

Futbal vám prinesie len žiarlivosť, pokrytectvo a falošných priateľov, tvrdí obranca Juventusu Dani Alves.


Už ste čítali?